Memoriál Jozefa Kadleca 2013

Nečakaná účasť na Memoriáli Jozefa Kadleca - najvyšej slovenskej stavačiarskej súťaži. Konal sa v dňoch 6-8.9.2013 vo Vranove nad Topľou. Pre našu našu chovnú stanicu Čengica to bol veľmi úspešný ročník. Víťazom sa stal JAS z Dubovských luhov, otec naších šteniatok z vrhu Vrh "B Čengica". Ich matka Cila z Fančali, naša chovná suka, získala ocenie za najlepšiu prácu v poli a spolu sme získali ocenenie za najlepšieho vodiča z východného slovenska!  

Ako sme už spomínali, v prvý septembrový víkend sa na východe slovenska, konkrétne v meste Vranov nad Topľou, konal už 48. Ročník Meroriálu Jozefa Kadleca (MJK 2013). Počas celej jeho histórie je to len po tretí krát, čo sa MJK konal na východnom slovensku. Tejto príležitosti sa veľmi svedomito a zodpovedne chopil pán Ing. Jozef Telepun a organizačne zabezpečil podujatie na veľmi vysokej a spoločensky hodnotnej úrovni.

Len veľkou zhodou náhod sme sa na MJK prihlásili s našou Cilou z Fančali.Stalo sa to na poslednú chvíľu, len deň pred samotným memoriálom. Účasť na vrcholných podujatiach sme vôbec neplánovali, nakoľko Cila je už 7 ročná dáma a jej výcviku sme sa nevenovali dlhú dobu. Aj napriek skutočnosti, že Cila už nie je po dvoch pôrodoch v súťažnej kondícií a na Memoriali sme už mohli len riskovať jej dobrú povesť, rozhodli sme sa ho nakoniec zúčastniť.

Stretnutie účastníkov a vylosovanie štartovacíh čísiel bolo naplánované na piatok v SOŠ Drevárskej vo Vranove nad Topľou. Štartovacie čísla sa nachádzali na spodnej strane pohárika, ktorý musel každý vodič obrátiť do seba. Niektorým vodičom to doslova vyrazilo dych, z čoho vznikali viaceré komické situácie. My sme si „vylosovali“ najvyšie štartovacie číslo súťaže, číslo 16. Štartovná listina bola obsadenáznámymi menami vodičov z vrcholových súťaží. Ja len spomeniem vodičov, ako sú páni Otto Banás st. Ladislav Banás st. Ján Kolenič a Štefan Macák Všetko to boli adepti na popredné miesta

Zahájenie súťaže prebiehalo v sobotu ráno na námesti vo Vranove nad Topľou. Dokonalá organizácia, pestrý sprievodný program, tóny lesničiarov a účasť významných hostí dotvárali tomuto okamihu neskutočnú gráciu a patričnú úroveň. Hlavný rozhodca pán Ing. Jozef Jursa CSc. nám postupne predstavil svojich kolegov zadelených na jednotlivé úseky počas nasledujúcich dvoch dní. Následovalo predstavenie vodičov a ich zverencov. Po slávnostnom zatrúbení sme sa postupne rozišli každý na svoje pracovisko. Štartovacie čísla 1-8 išli v prvý deň do poľa a na vodu a zvyšné štartovacie čísla 9-16 do lesa.

V lese sme všetci začínali spoločnou disciplínou, prinášaním líšky cez ohrádku. Skúsení drezéri dobre vedia, s akým odporom prinášaju psi líščiu zver a výcvik sa nezaobíde bez tvrdého parforsu. AJ napriek tomu nie su vždy výkonny psov presvedčivé. Našej Cile sme naplno verili a ona nás nesklamala. Takisto aj pri kľudoch na stanovišti ukázala svoju rozvahu a tak sme už mali zapísané dve 4-ky. Nasledovali vlečky, pričom sme losom rozhodli, že počas celých skúšok sa bude najprv ťahať vlečka s liškou a následne vlečka so zajacom.

Po vypustení Cili na prvú vlečku sme ostali mierne zaskočený, akým pomalým tempom sa vybrala po stope. Netrpezlivo sme čakali, kedy rozhodca na konci vlečky signálkou zahlasí, že pes je pri zveri. Dlho nebolo nič počuť, až sa následne Cila objavila aj s líškou pred nami. Rozhodca si vôbec nevšimol, kedy suka zobrala zver. Nasledujúca vlečka so zajacom už nebola žiaden problém a tak sme mali ďalšie dve 4-ky.

Nalsedovali disciplíny posliedka a farby. Na posliedke Cilka nesklamala, ale pán rozhodca nám vytkol príliš nápadné gesta na odloženie a privolávanie. Nám neostalo nič iné len mlčky súhlasiť a tak sme dostali prvú 3-jku. Nalsedovala farba, ktorá bola natiahnutá v riedkom lese, ale zato do strmého kopca. Cila išla po stope neomylne a vkuse sme sledovali farbu na stope.. Videl som na Cile, že celý čas ma stopu v nose a preto som bol kľudný. Zarazilo nás, keď nás rozhodca v polke stopy odtrúbil. Podľa jeho slov sme prešli ležovisko, ktoré sme neohlásili. Nechcel som tomu veriť, nakoľko sme evidentne celý čas išli po stope a ležovisko by sme si určite boli všimli. Až po príchode k rozhodcovi som si všimol, že označené leživisko pre neho znamená asi 20 cm tmavá ihličnatá vetvička. Po skúsenostiachz iných vrcholových súťaží vieme, že ležovisko sa vyznačuje lisnatými vetvičkami obrátenými svetlou časťou hore a pokapanými farbou. Je to kopa lístia a farby, ktorá sa od okolitého terénu líši. Zodpovedá to aj praxi, kedy si ležovisko označujeme tak, aby sme ho vedeli jednoducho nájsť. Rozhodca nám oznámil, že to už bude len za 3. Po konci stopy sme išli opäť neomylne, ale s trpkosťou v ústach. Je to chyba, ktorú si nemienime priznať. Ako sa neskôr ukázalo, táto strata bodov nás neskôr stála celkové tretie miesto!

Drobné disciplíny prebehli bez problémov a rozhodcovia sa zhodli, že počas celého dňa to bola najlepšia práca akú videli.

Druhý deň sa pre nás začínal disciplínami na vode. Ochota pracovať v hlbokej vode a prínášanie kačice z hlbokej vode sa evidentne páčila aj korone, za čo nás odmenila spontálnym potleskom. Aj počas ďalších disciplín sme sa tešili jej priazne a vychutnávali sme si ju. Menšie sklamanie nastalo pri disciplíne stopa kačici na vode, kde sa nám nepodarilo kačicu priniesť na breh a dokonca ani vytlačiť z rákosia. Podľa slov miestnych ale aj rozhodcov, hladina počas noci značne stúpla a tak sa kačice neťahali smerom na breh, ale ostávali v rákosí kde mali dostatočnú hĺbku, aby sa mohli pred psami potápať. Veľmi nás to mrzelo, nakoľko Cila veľmi chuťovo a razantne prehľadávala rákos, ale bez výsledku. Darmo, pri tejto disciplíne treba mať aj kúsok šťastia, ktoré nás v tomto momente akosi opustilo. Veľmi peknu prácu na vode predvádzal NDS Tristan Fantastic of Miki s vodičom Jánom Cibuľom. Tristanovi sa podarilo kačicu vytlačiť z rákosia, tá nasledne po voľnej hladine preplávala do ďalšieho rákosia vzdialenosť približne 150 metrov . Celú túto stopu Tristan vypracoval, kačicu priniesol na breh a vzorne odovzdal. S týmto psíkom a jeho vodičom sme v minulosti trenovali vodné disciplíny na rybníkoch v Períne a preto vieme, že tento psík je nesmierne dobrý vodár. Preto nás teší, že Tristan získal za túto prácu ocenenie Najlepšia práca na vode!

Ako posledné nás čakali disciplíny z veľkého polia. Priznávam sa, že tieto disciplíny si užívam, nakoľko Cila je už praxou zapoľovaná a väčšinou na poli predvádza skvelú prácu. Menšie obavy sme mali len z hľadania, nakoľko bolo značné teplo a Cila nebola v ideálnej fyzickej kondícii.

Ako prvé samozrejme nasledovala spoločná poľovačka. Hľadalo sa v porastoch ďateliny, kde boli rozhodcami vopred vypustené komorované bažanty. Po začatí Cila ani nie v druhej minúte napevno vystavovala. Mierne som znervoznel, pretože táto situácia mohla dopadnúť rôzne. Základom je vystavenie dotiahnuť až do konca a preukázať, že tá zver sa tam skutočne nachádza. Po vypichnutí zachovať kľud a zver dobre trafiť, aby Cila nemala problém s dohľadávaním. Skutočnosť, že sa na nás prizeral aj hlavný rozhodca nás ešte viac znervózňovala. Súčasne ako sme sa s pánmi rozhodcami približovali k Cile, ďalši pes začal vystavovať. Vystavénú zver v krátkom momente vypichol, pričom dvaja susední vodiči ju ani po opakovanej streľbe netrafili. Našťastie Cila ostala pokojná, nedala sa strhnúť a naďalej vystavovala. Začali sme pomaly postupovať za „našou“ zverou. Tá sa po pár metroch zdvihla a vzlietla smerom dozadu na prizerajúcu sa koronu. Museli sme vyčkať na ten vhodný moment, kedy bude možné bezpečne na zver vystreliť. Po rane sliepka značila plný zásah a strmhlavo dopadla na zem. Na môj pokyn sa Cila rozbehla do priestoru kam sliepka spadla a začala ju s vysokým nosom hľadať. Zdalo sa mi, že sekundy ubiehajú ako minúty a obavál som sa toho najhoršieho scenára. Rozhodcovia sa už za mojím chrbtom radili, že v prípade ak suka nedohľadá zver, použijú náhradneho psa. Ak by ten zver dohľadal, pre nás by to znamenalo vypadnutie. Naštastie Cila v čase 1:40 sliepku dohľadala a vzorne odovzdala. Pre mňa to bola neskutočná úľava. Počas preskúšania ostatných psov v prinášaní teplej zveri som si posledné chvíle spätne prehrával v hlave a mal som z nich obrovskú radosť. Už by sa nemalo nič pokaziť. Spoločná poľovačka pokračovala ďalej, aby aj ostatné psi mali možnosť prísť do kontaktu s vypustenou zverou. Ale ani nie o minútu Cila opäť v diaľke vystavovala a mňa až zmrazilo. V hlave sa mi opäť premietali scenáre ako sa to všetko môže ešte skomplikovať a ako rýchlo sa memoriál môže pre nás ešte skončiť. Po príchode som dal Cile povel k postupovaniu, no ta však spravila len pár krokov. V poraste som zahliadol ďalšiu sliepku. Na pokyn pánov rozhodcov sme sliepku vypichli, ale tentokrát sme nemuseli čakať na bezpečný výstrel, pretože  sliepka vzletela smerom od nás. Rýchlo skontrolovať, či je suka pokojná, zbraň do pleca, namieriť a vystreliť. Sliepku zlomilo v lete a pre Cilu nebol žiaden problém ju na vzdialenosť necelých 10 metrov dohľadať a priniesť. Pre nás sa už táto disciplína skončila. Nasledovali individuálne hľadačky, kde sa ostatným psíkom vypustila komorovaná zver. U nás to už bol len povinný beh, na ktorom mala Cila preukázať vytrvalosť a štýl. Z poľa sme odchádzali s plným počtom bodov a boli sme nesmierne šťastný.

Po príchode na centrum súťaže sme si už len s ostatnými vodičmi vymienali zážitky z posledných dvoch dní a očakávali vyhlásenie výsledkov.

Favorizovaní vodiči ani tento krát nesklamali a prvé tri priečky si medzi sebou rozdelili následovne:

1. Jas z Dubovských luhov (NKS), vodič Ján Kolenič, 489b., I.c.

2. Brit zo Šurianskeho kopca (NKS), vodič Otto Banás st. 489b, I.c., Najlepší les

3. Dorka z Vištuka (NKS), vodič Štefan Macák, 479b, I.c.

5. Cila z Fančali (NKS), vodič Ing. Imrich Ruščák, 474b, I.c., Najlešie pole

6. Tristan Fantastic of Miki (NDS), vodič Ján Cibuľa, 457b, I.c., Najlepšia voda

 

Viac fotiek z MJK 2013 (klik)