Máme nového člena

Created: Saturday, 11 January 2014

  • Haxlik
Počas prebiehajúcej sezóny spoločných poľovačiek na diviačiu zver sa ukázalo, že je potrebné poobhliadnuť sa po ďalšom členovi, ktorý by sa stal súčasťou našej svorky.

 

Nerko je už dôchodca a spoločných poľovačiek sa dlhšiu dobu nezúčastňuje. Musím však spomenúť, že aj napriek jeho pokročilému veku ukázal, že nepatrí do starého železa. Na jednej akcii  našiel a ukážkovo vyduril diviaka z miest, o ktorých sme si mysleli, že tam už nič nemôže, nakoľko nám odtiaľ Táňa vydurila skupinu lanštiakov. Jeho hrubý štekot nás zastihol pri nasadaní do áut ani nie 30 metrov od nás.
Táňa sa snaží pracovať  zo všetkých síl, ale to nádherné čaro lovu so svorkou psov tam nedokáže sama vytvoriť. Preto som uprostred sezóny začal po internete pátrať po dobrom chove, z ktorého by sme si na jar mohli vziať šteniatko. Už za pár dní som však vpadol do priepasti neskutočného množstvá informácií, z ktorých som mal  veľkú hlavu. Samozrejme jedna vec je  niečo sa o chove dočítať a druhá je dopočuť. Ako sa vraví, papier znesie veľa. Rozhodol som sa obrátiť sa na toho najpovolanejšieho človeka v tomto smere. Pre mňa je ním poradkyňa chovu pre plemeno BDT, pani Bc. Lucia Ostrožanská. V úvode nášho rozhovoru ma  zaskočila informácia, že má voľné 5-týždňové šteniatko, ktoré malo putovať do zahraničia, avšak vôľa osudu to zariadila inak. Jednalo sa o psíka farby Blue-tan. Len čo som začul tieto slová, zmohol sa ma akísi zvláštny pocit. Presne po psíkovi v tomto sfarbení som stále sníval, ale nebolo ľahké sa k nemu dopracovať. Zneistil som , nakoľko šteniatko bolo k odberu takpovediac ihneď. Pôvodne som plánoval odber až na jarné mesiace, kedy sú dni dlhšie a šteniatku sa môže človek venovať. Čakala ma dlhá a bezsenná noc. Nasledujúci deň po dôkladnom zvážení a odobrení v rodine som si šteniatko zarezervoval. Huxley Slovakia Lutra už mal svojho budúceho pána.
Do Žiaru nad Hronom som cestoval aj s mamkou, ktorá pri tomto dobrodružstve samozrejme nemohla chýbať. Prvé stretnutie s Huxleym, ku ktorému došlo na železničnej stanici, bolo veľmi pozitívne. Cudzie prostredie mu nerobilo vôbec žiaden problém a hneď sa rozhodol preskúmať okolitý svet. Počas cesty naspäť bol pánom v kupé vlaku práve on. Po príchode domov si Huxley najviac obľúbil našu Cilu. Tá sa oňho ako vzorná mamička niekoľkých šteniatok aj patrične starala, ako keby bolo jej vlastné. Myslím to doslova, pretože Cilke sa v prvých dňoch spustilo mlieko do bradaviek a Huxleyho dojčila.
Po necelom mesiaci u nás musím o Huexlim s radosťou povedať, že je to energetické, smelé a drzé šteniatko s ostrými zúbkami. Nerád by som predbiehal udalosti, ale pevne verím a dúfam, že tá iskra v Huexlim ostane aj naďalej. Želám mu to z celého srdca!