Rok 2015

Január 2016

Pridávame video zo Skúšok duričov - HUXLEY Slovakia Lutra I.c./183b.

16.11.2015

So zármutkom na srdci musím povedať, že nás vo veku nedožitých 14 rokov opustil môj prvý poľovnícky psík Nero od Stanovského. Nikdy nezabudnem, ako sme si s rodičmi išli do Zvolena pre malé šteniatko, ktoré nám pán Miadok Ivan  zarezervoval u svojho kamaráta p. Stanovského. V 3i byte sa v tom čase okotili kraťaska, jazvečíčka a borderka. V jednej izbe bolo na linoleu dokopy okolo 20 šteniat. Nerko bol prvé šteňa, ktoré som si s tej kopy psíkov zobral na ruky a ostali sme spolu po celý jeho život. Nakoniec v tom istom náručí prichádzal ale aj odchádzal z môjho života. Vďačím mu za veľa zážitkov a skúseností. Všetko bolo pri ňom pre mňa nové a nepoznané. Nerko, ďakujem!

11.11.2015

Máme za sebou niekoľko zaujímavých poľovačiek z ktorích fotky sme pridali do galérie. Pri prvej spoločnej poľovačke sme boli zvedaví, ako sa po ročnej pauze bude dariť naším psíkom. Sme radi, že počas všetkých troch honoch boli v kontakte s diviačou zverou, pričom ju s chuťou durili a následne sa vracali po vlastnej stope naspäť. Ak by boli talianskí strelci disciplinovanejší pri streľbe, mohol byť konečný výrad omnoho väčší. Pri druhej poľovačke sa konali dve ani nie 800 metrové hony, pričom psíky boli v každom hone do minúty pri diviakoch. Nakoľko sa s Huxleym chystáme na klubové SD, sú pre nás tieto poľovačky veľmi dôležité pri získavaní potrebnej praxe.

1.9.2015

V auguste sme absolvovali dve hospitácie, ktoré sú podmienkou pre vymenovanie za všestranného rozhodcu pre skúšky stavačov. Prvou hospitáciou bola účasť na Memoriál Štefana Krasňanského. Memoriál sa konal na južnom Gemeri v obci Bottovo. Musím podotknúť, že memoriál sa tešil veľmi priaznivej odozve kynologickej verejnosti. Konal sa na vysokej spoločenskej aj kynologickej úrovni. Hlavný rozhodca rozhodol, že počas dvoch dní budem pridelený na vlečky v lese s p. Knapom. Výkony psov boli dobré, pričom na vlečkách počas celých skúšok vypadli iba dva psy. O kvalitnej úrovni svedčí fakt, že až tri psi absolvovali poľné práce s plným počtom bodov a až štyri psi lesné práce s takisto plným počtom bodov. O víťazovi nakoniec rozhodol mladší vek, nakoľko druhý pes v poradí mal rovnaký počet bodov.

Presne o dva týždne nato sme sa zúčastnili klubových všestranných skúšok NKS v obci Veľké Zálužie. Hlavný rozhodca p. Ing. Jozef Jursa nás pridelil na prácu na farbe spolu s Mgr. Hašanom. Pri rozlosovaní štartovných čísel ma prekvapila skutočnosť, koľko vodičov sa rozhodlo viesť svojho psa na farbe ako oznamovača alebo dokonca vodiča. Hneď v prvý deň z 9-tich vodičov iba traja viedli svojich psov ako vodiči. Ostatní sa rozhodli viesť svojich psov ako oznamovačov na brinxel. Farby boli nakvapkané s príjemnom teréne, nakoľko les nebol hustý ani strmý. Psíkom tento terén vyhovoval a tak sme mali možnosť vidieť veľmi pekné práce . Na ďalší deň sme mali možnosť porovnať dve práce hlásičov, pričom obaja to predviedli na známku 4. Zaujímavosťou je, že jedným z týchto vodičov bola mladá vodička Terezka Banásová, pre ktorú to bol len jej druhý predvedený pes. Nakoniec sa mohla Terka tešiť oceneniu za najlepšiu prácu v lese a celkovému druhému umiestneniu. Víťazom sa stal MVDr. Jarolím Debrovský, ktorý na spomínanom MŠK skončil druhý, pričom mali obaja rovnaký počet bodov. Bolo to zaslúžené víťazstvo za čo mu dodatočne gratulujeme.

Koncom augusta sme sa zúčastnili poľovačky na prepelice v obci Horoš, ktorá leží na Maďarsko-Srbskom pohraničí. Nás teší fakt, že srbskí poľovníci využívajú pre svoju prax nemeckých krátkosrstých stavačov. Spôsob práce psov odráža spôsob poľovania na túto zver. Poľuje sa v rojnici, pričom sa prečesáva vyšší porast circhu. Nakoľko sa pri tomto spôsobe lovu zver vypichuje viac lovcami ako psami, pracujú psi na veľmi krátku vzdialenosť, aby zbytočne neplašili zver. Počas dvoch dní sme mali možnosť pozorovať len zopár vystavení. Psi sa používajú prevažne na pohľadávanie strelených kusov, pričom sa na vzorné odovzdávania vobec neprihliada. Zaujímavosťou je skutočnosť, že sa počas 2 mesačnej poľovníckej sezóny poľuje iba na jednom 100 ha poli, na ktorom sa uloví celkovo 3000 prepeličiek!

27.7.2015

Radi by sme tvrdili, že sa veci vyvinuli tak ako sme ich plánovali. Opak je však trpkou pravdou. Tohto roku sme sa rozhodli, že Cilu necháme nakryť. Začiatkom roka sme sa teda vybrali po dohode s poradcom chovu pánom Koričom na západné Slovensko do Budmeríc. Výsledky progesterónu sme sa dozvedeli až popoludní a tak sme do cieľa našej cesty dorazili vo večerných hodinách. Prvému psovi sa nedarilo Cilu nakryť a tak sme museli narýchlo, v nočných hodinách zhánať náhradného psa, z čoho sa nakoniec vyvinulu zložitá situácia. Aj napriek pretrvávajúcej chorobe sa pán Korič podujal osobne nás sprevádzať na ďalšie miesto, kam by sme s vybitým telefónom a bez navigácie určite netrafili. Možno aj kvôli stresu, neopakovanému prekrytiu alebo iným okolnostiam neostala naša Cila nakoniec "plná". Ostali sme z toho smutný, nakoľko sme sa na šteniatka tešili. Teší nás fakt, že nám volali záujemcovia o šteniatka aj napriek tomu, že sme nikam neuverejňovali žiaden inzerát.

Nakoniec nám predsa len niečo vyšlo tak ako sme plánovali. S Haxlikom sme absolvovali zopár skúšok a výstav. Už len zaslať papiere a máme v našom týme chovného psa. Poďme však pekne poporiadku. Prvé skúšky, na ktorých sme sa tohto roku zúčastnili boli "Brlhoráske skúšky" v Nižnej Hutke. S odstupom času nás trochu mrzí, že sme sa rozhodli nezapracovať Haxliho na lov skodnej týmto spôsobom a nevenovali sme príprave na skúške fakticky žiaden čas. Aj napriek tomu Huxlik ukázal ostrosť a nebojácnosť, kde nás od prvej ceny delilo trošku šťastia. Predchádzajúci psík otočil škodnú v 3-ťom kotly a ta doslova sama vybehla z brlohu. My sme očakávali podobný scenár, avšak líška po predchádzajúcej skúsenosti ostala po zatlačení a otočení v 3-ťom kotly hneď v prvom zlome asi meter od východu a nepohla sa ani o centimeter až do konca 10 minutového intervalu. S výsledkom "nedokončené vyhnanie" sme ostali v II. cene.

Náladu nám pozdvihli výsledky z FSMP a LSMP na ktorých sme obstáli s najvyším počtom bodov spomedzi všetkých zúčastnených psov. Zaujímavou skutočnosťou je, že sme pred skúškami neabsolvovali ani jediný výcvik na umelo založenej stope. Cenné skúsenosti získal Haxli prácou v revíri. Dokonca srnca uloveného na skúšky dohľadával po rane umiestnenej na zadnú komoru na asi hodinovej stope pár dní pred skúškami.

Ďalší úspešný víkend sme ale tento krát zažili medzi výstavnými kruhmi. Troj-dňový maratón výstav sa začal v piatok KV teriérov na Košickej Aničke a následoval víkendom na MV vo Veľkej Ide (foto). Výsledky z výstav si môžte prezrieť na Huxliho stránke.
Všetok voľný čas popri skúškach a výstavách venujeme individuálnemu lovu, pri ktorom Haxli rozhodne nechýba. Populácia diviačej zveri sa nám v okolí postupne zvyšuje a s ňou pribúdajú aj poľovnícke zažitky. Doposiaľ nás Haxli ešte nesklamal.

14.január 2015

Tak a začal sa nám nový rok. Zhon spoločných poľovačiek a „pokojných“ vianočných sviatkov je za nami a my sa môžeme spätne pozrieť na ten rok minulý a celkovo ho s odstupom času ohodnotiť. V skratke bol pre nás Rok 2014 vynikajúci.

Hlavným cieľom bolo získať čo najviac praktických skúseností z poľovných revírov pre našich psíkov, hlavne pre Haxliho, najmladšieho a najmenej skúseného člena našej ChS. Každý z našich psíkov mal svoj podiel na pestrosti a úspešnosti zážitkov, ktoré sme si odnášali domov. Príjemne nás prekvapil Nero, ktorý napriek svojmu veku 12 rokov a faktu, že je už prakticky nepočujúci, sa s úspechom podieľal na brlohárení a dohľadávkach postrieľanej zveri. Určite mi navždy ostane v pamäti moment, keď spolu s Haxlim (9m) dohľadali a držali poraneného lanštiaka až do úspešného dostrelenia. Nerko svojou prítomnosťou a vytrvalosťou povzbudzoval a usmerňoval Huxliho pri práci, pre ktorého to bola škola života. Nero sa nesmierne predviedol aj pri dohľadávke srnca, ktorú absolvoval s Cilou (8r.) Rakúsky hosť si nevedel vynachváliť ich prínos. Aj kvôli týmto momentom skladám klobúk pred týmto psíkom!

Najviac sa tešíme z Huxliho, ktorý potvrdil naše očakávania. Ako sa počas roka ukázalo, Huxli je srdcom veľký lovec. Počas roka mal viacero príležitostí dokázať nám, že miluje prácu s diviačou zverou a nezaostáva ani v práci pod zemou. Vo veku 8 mesiacov predviedol pri svojej prvej návšteve pri umelom brlohu vyhnanie dospelej líšky! Perličkou je 2 hodinové durenie a stavanie poranenej jelenice, ktorá by sa bez jeho pričinenia určite nenašla a ostala na nemilosť osudu. Je priam neuveriteľné, koľko chuti je v tomto psíkovi. Dúfame, že svojím temperamentom nadobudne ďalšie skúsenosti a stane sa z neho vyhľadávaný chovný pes.

Nesmieme zabudnúť ani na našu Táňu, ktorá tohto roku viac krát asistovala našim chlapom ako pri dohľadávkach, tak pri spoločných poľovačkách. Aj jej vďačí nie jeden poľovník za uloveného diviačika.

Samotnou kapitolou je naša Cila. Jej prácu ťažko opísať takým spôsobom, aby to nevyznelo ako chválenkárstvo. Nespomínam si na poľovačku, počas ktorej by sa jej nedostalo pochvaly od iného poľovníka. Počas nespočetných poľovačkách, ktoré Cila za svoj život stihla absolvovať nabrala pozoruhodné skúsenosti. Lov na drobnú zver s Cilou naberá pre mňa úplne iné rozmery ako pre ostatných zúčastnených. Asi vrcholom celého je, že s Cilou poľujeme bez povelov, maximálne s posunkami a gestami. Sama vie, čo má robiť a čo sa od nej očakáva. Pokiaľ vidí, že vypichnutú zver som netrafil, tak za ňou nejde. Pokiaľ vedľa nás padne zver a rozbehne sa za ňou susedný pes, tak tomu nevenuje pozornosť a pokračuje v love.

Kolegovia, ktorí s nami poľujú častejšie už vedia o jej kvalitách a nie raz sa na ne spoliehajú. Počas poslednej poľovačky sme prechádzali rákosie na oboch brehoch potôčika. Vedľajší strelec trafil unikajúceho bažanta, ktorí sa po rane stratil v rákosí. S Cilou sme videli celú akciu a čakali na ďalšie pokyny pokiaľ susedné psy dohľadajú bažanta. Ani po hodnej chvíli sa to dvom sliedičom a jednému stavačovi nedarilo. Kolega sa k celej situácií vyjadril len toľko, „Veď Cila to nájde“. Suka sa vtedy na mňa pozrela, prstom som jej naznačil smer a už plávala cez potôčik. Do minúty mi vzorovo odovzdávala bažanta. Podobných zážitkov mám našťastie neskutočne veľa, pričom ma stále poteší pochvala od kolegov.

Cilka je vo veku, v ktorom už ma neskutočné množstvo skúseností a veľa energie. Bojíme sa však ďalšej aj nasledujúcej sezóny, kedy už tých síl bude ubúdať. Cilka nám starne a my sa musíme začať poobhliadať po jej nasledovníkovi. Nebude ľahké vychovať si podobne kvalitného spoločníka. Aj keby sme mali šťastie na kvalitného potomka, bude čoraz ťažšie cvičiť stavača pri stále klesajúcom počte zveri v revíri. Možno už v blízkej budúcnosti budeme len spomínať na úžasné poľovačky na drobnú zver a hlavne na tie s našou Cilou. Treba však byť optimista a veriť v lepšie zajtrajšky.

Týmto Vám všetkým prajem, aby ste do nového roka vykročili tou správnou nohou.

Kynológií a Lovu zdar!